Osud

31. března 2015 v 13:30 | Artemis |  Jednorázovky
Akurát išla domou z kina. Rozmýšlala nad tým, čo sa stalo s Lokim. Išla z Thora 2, ktorého už vydela asi milónkrát. Teraz prechádzala okolo veľkého bilbordu s Lokim , jej obľúbenou postavou. Keď v tom sa prepadla pod zem. Padala vo výre farebných svetielok. Až kým tvrdo nedopadla na zem. Počula zajačanie a rozbitie šálky. ,, Čo tu chceš?" spýtla sa žena s nádhernými kučeravími blond vlasmi. Dievča sa postavilo a dlho sa pozearla na Kráľovnú Asgardu. ,, Ja .....ani neviem čo tu robím. Ja som len išla okolo jedného bilbordu a ocitla som sa tu!" histerčilo mladé divča s hnedími vlasmi a modrími očami. ,,Takže skade si?"
,, Ja som zo zeme.......z Midgardu."
,, Aha, a ako sa voláte?"
,, Ja som Keysle. A vy určite budete Frigga." rýchlo uklonila ako keby to odčilo to že jej vletela do komtaty( doslovne že vletela.)
,, Áno, ja som Frigga , už som ťa čakala Keysle len som nečakala že prídeš tak nečakane." kráľovná sa postavila a usmila sa na Keysle ,,Poď niečo ti ukážem." Frigga ju viedla cez veké množstvo chodieb a sál až sa dostali do knžnice. Keysle zala pala po dychu ešte nikdy nevidela toľko kních po hromade. ,, Waw , to je neuverteľné. Načo tu vlastne som?" ,, Poď a za chvíľu všetko pochopíš." Frigga ju zaviedla do rohu knižnice , vytiahla jednu knihu a vtedy sa otvoril tajný podchod.Frigga ju viedla tajnou chodbou, zastali pri rázcestí, kráľovná sa vidala cestou v pravo. ,,Čo je v ľavo ?" spýtala sa Keysle. ,, Tam je žalár," odpovedala jej a išla ďalej. Prišli do kruhovej miestnosti kde na stole ležala kniha, podišli ku knihe ,, poď a pozri si túto knihu," Keysle si začala prezerať knihu a zastavila na strane kde bolo písane o nej. ,, To nemôže byť o mne, to je nemožné...Ja nie som schoná ho zachrániť." Frigga ju chlácholivo pohladila. ,,Ja viem že si schopná ho zachrániť no musíš si veriť." keď to Frigga dopoveda ozval sa ohlušujúci zvuk poplašného zvonu. Hrad sa otriasol od základov. Frigga s Keysle vybehli psäť do knižnice. ,,Keyle ja teraz musím odísť. Ver si a choď za nimi." a s týmito slovami Frigga odišla. Keysle začala panikáriť (hystreka jedna). Temný elfovia vtrhly do knižnice a obkľúči Keysle. Vtedy sa v Keysle objavila dáno zabudnutá mágia, ktorá spôsobila prúd energie, ktorá odhidila temných elfou.

Keysle sa premiestnila do úkrytu s výhľadom na jazero. Po chvíli sa zotmelo. Keysle uprela pohľad na jazero, bola tam plť a zrazu vzbĺkla. Keysle zrazu svitlo. Bola to Frigga. ,Za chvílu pôjde Thor s Lokim na Svenaheimr musím Lokiho zachrániť.´ a s tým sa premiestnila na Svenahiemr, skryla za najbližší velký kameň. Čakala a čakala a opäť len čakala dokým sa Thor nezviezol z hory (opis sa preskakuje z dvôvodu mojej lenivosti. Tú časť pozná každý).

Loki už ležal na pokraji smrti, vtedy k nemu pribehla Keysle a žačala nariekať. Z rúk, ktoré mala položené na jeho hrudi začala vyžarovať liečivá energia. Po necelej minúte sa Loki prebrala a naberal na farbe. Zrazu sa posadil a začal zprudka dýchať. ,,Ty žiješ" zvískla Keysle a hodila sa mu okolo krku.
,,Som rád že že si taká nadšená z toho že žijem, ale kto si a prečo ma objímaš ?"povedal zaujímavo jemným hlasom. ,,Ja...Ja...Prepač" odtiahla sa. ,, To je vporiadku len mi povedz kto u Ódinových treniek si!" povedal povýšeneckým hlasom Loki. ,,Ja som Keysle a Frigga ma sem priviedla..." vyhrkla zo seba Keylse. ,,Fajn ale ja už musím ísť." povedal Loki. ,,Ideš ho zabiť? Otčímovrah." ,,Ako otom vieš? A nie nejdem ho zabiť idem si zobrať len to čo mi po práve patrí." ,,Aha tak politik čo?" ,,Nie politik ale vládca deviatich svetov." ,,Najvyšší z najvyšších." povedala ironicky Keysle a poklonila sa s úškrnom na tváry. ,,Nebudem sa tu stebou zahdzovať" a zmyzol v zelenom mráčiku. ,,On je Božský." a premiestnila sa za ním.
Namieto toho aby som sa premistnila na Asgard, objavilasom sa pri tom istom bilborde kde som sa prepadla. No kedže som splnia veždbu a preo som sa objavila zase tu! To je ale hovadina ja mu zachránim život a on ani nepodakuje ani nič nevychovanec jeden!! ,, Boha!!" skríkla som bola som na verejnosti ale zdalo sa že ma nik nepočul až na jedného. ,, Vola si ma?" poznala som ten hlas ten hlas patril Lokimu! Otočila som sa a vydela ho v Midgarskom oblečení. ,, Čo tu robíš?" opýtala som sa. Nič nepovedal a zrazu sa rozplinul vhmle a ja som začal vnímať príšerné pískavé zvuky.
Zobudila som sa! Pre pána jána, prečo ja bol to len sen! Posadila som sa na posteli a zastavila budík vedla neho bol papierik. Zobrala som ho a prečítala, stálo tam:
Ďakujem za záchranu života.
L.L.
 

Básne 2

7. března 2015 v 21:56 | Artemis |  Jednorázovky
No rozhodla som sa že sem dám ešte dve básne. A kto by chcel odo mna báseň na želanie tak do komentu napíšte pät slov a o čom to má byť. Takže aj tieto básne sú depresívne ale čo už. A každý koment poteší.

Básne

6. března 2015 v 22:58 | Artemis |  Jednorázovky
Takže pridám sem dve najnovšie básne.Ja by som to sem ani nedala ale Rose je tvrdohlavá a neznesitelná keď si chce presadiť svoje. Upozornujem sú trochu depresívne ale posúdte sami.
 


15. kapitola

13. února 2015 v 13:01 | Electra |  Loki/OC-Tom/OC
Wendin denník
Mama bola celý deň čudná, myslím čudnejšia než zvyčajne. Celý deň nervózne behala po byte a upratovala aj upratáné. (Trikrát utrela od prachu tú istú policu.) Čím viac sa blížil večer, tým bola nervóznejšia. A ďalšou čudnou vecou bolo, že uverila večeru. Nemyslím tým, že spravila praženicu a chlieb si máme zobrať sami, uvarila serióznu večeru s kuracími prsiami nasladko a dezertom. - Niekoho čaká. A ja mám až príliš silné podozrenie, že viem koho.
Podľa všetkého bolo moje podozrenie správne lebo o šiestej ma nahnala do izby hodila mi na posteľ igelitku ,,Obliekla si si. Nevimýšľaš!" zabuchla za sebou dvere a ja som sa s obavami pozrela na igelitku.
Vytiahla som z nej kriklavo ružový sveter. To si mám dať len sveter? No nič. Schmatla som čierne legíny, čierne balerínky, a taštičku s líčidlami.
Naniesla som si jemné ružové tiene, čiernu linku a svetloružový lesk na pery. Bola som kompletne oblečená ale sveter ležal vedľa mňa. Viem, že to pre mamu veľa znamená ale neznášam jej pichľavé svetre po prababke. Zagánila som na ružovú látku a vybehla sa napiť do kuchyne, len v nohaviciach a bielej športovej podprsenke. Však čo? Brat ma tak už videl, ako malý sme sa kúpali vo vani naraz a mama tá ma pozná ešte lepšie. Na čo sa budem trízniť dlhšie než je nutné.
V kuchini nebol nikto naliala som si do poháru ďžús a skúmala hrnce. Všetko už bolo navarené. Vypila som džús a umyla pohár. Zrazu sa ozval zvonček. Zhlboka som sa nadýchla a išla otvoriť. Otvorila som dvere stál tam Tom ako inak mal na sebe zelenú košeľu a čierne nohavice v ruke držal kyticu ruží. Úsmev mu z tváre zmyzol a trochu zružovel, otvoril ústa keď my došlo čo sa deje. Som len v podprsenke! Okamžite som zabuchla dvere a oprela sa o ne z druhej strany a prudko dýchala. Nevadí podprsenka je ako plavky. Začala som sa neovládateľne rehotať. A od behla som do izby, nechajúc Toma zaskočeného pred dverami.

Tomov pohľad
Presne o 19:00 som zaparkoval autom pred Agatiným domom. Vyšiel som po schodoch a zazvonil. Nečakal som dlho kým sa dvere otvorili, stálo v nich mladé dievča v legínach a bielej podprsenke. Podľa tváre mi došlo že išlo o Wendy, tvárila sa znudene podľa všetkého zabudla že nemá tričko.
Zrazu sa jej rozšírili oči, zabuchla dvere, došlo jej. Po chvíli som počul spoza dverí smiech. Uškrnul som sa, aspoň to berie v pohode.
Po nejakom čase sa otvorili dvere tento krát v nich stála Agáta. ,,Prepáč jej to, akosi sa pozabudla." usmial som sa a podal jej kyticu.
Zasadli sme k stolu Wendy prišla o niečo neskôr, tentokrát v ružovom svetri. Vyzerala že ju škriabe. Celú večeru sa snažila nepozerať sa na mňa a keď sa naše pohľady stretly sčervenela. Asi sa s ňou budem musieť porozprávať. Nech sa nehambí.

Umelecký štýl,to je zas čo?

10. února 2015 v 12:50 | Electra (Artemis) |  Jednorázovky
Je nám ľúto neaktivity ale s Artemis sme sa rozhodli začať písať vlastnú tvorbu. (Dievčenský fantasy román) a zaberá nám to všetok voľný čas. Ktorého teda vôbec veľa nemáme, vy to už poznáte prijímačky, testovanie deviatakov, talentovky,.... Našťastie na slovine preberáme Sloh a učiteľka nám dala na Dú napísať príbah. Tak tu ho máte...
(Akákoľvek psychická alebo fyzická podoba so žijúcimi osobami je čisto náhodná.)

Helikarier

13. ledna 2015 v 13:15 | Artemis |  Boh zmätku
Ahojte ja vim je to dlho strašne dlho čo som sa ja ozvala ale pridávam sem novú kapitolu k Bohu zmätku. Za chybi v tekste sa do predu ospravedlnujem, určite ich ešte opravím. Takže pekné čítanie. Artemis

Další články


Kam dál